Akcie

Slovensko naše krásne si.

Slovensko naše krásne si.
Rozhodnutie padlo: ideme na výlet za krásami našej vlasti, nášho Slovenska. Tak sme ráno do
ruksakov zabalili „zlepenuo“ chleba, kávičku, slivovičku a nezabudli sme ani na dobrú náladu. Nastúpili sme do autobusu nášho Jožka Jackuliaka, šéfová Editka nás sčítala a všetko sa začalo.
No môžem vám povedať, dosť sme si toho naplánovali. Najprv sme sa porozhliadli na Bratislavu a Dunaj od Národnej rady SR. Medzi rečou sme prešli na Bratislavský hrad. Pohľadmi sme sa dotkli vynovených priestorov hradu, pozreli sme si keltov z Bratislavy, s nimi sme sa vrátili až do doby železnej. Historické múzeum nám ukázalo nádherné obrazy z naších dejín. Po zdolaní 88 schodov sme sa dostali do Korunnej veže, kde sme videli Svätoštefanskú korunu a naskytol sa nám nádherný výhľad na celé hlavné mesto. Všetkých nás očarila aj baroková záhrada. Každý hľadal pozíciu na fotenie, bolo počuť „kalinovci tu sa postavte a teraz úsmev“. Keď sme sa nabažili krásnej záhrady plnej zelene a kvetov, ponáhľali sme sa ďalej. Po chvíli sme už sedeli v rýchlolodi pripravení na plavbu cez Dunaj z prístavu v Bratislave až po Gabčíkovo s preplavením sa cez plavebnú komoru, kde inde, v Gabčíkove. Všetci sme boli plní očakávania. Keď voda v komore klesla, veľké železné vráta nás prepustili na vodnú hladinu a loď sa vzápätí otočila na spiatočnú cestu. Je to obrovské a užitočné dielo naších odborníkov. Bol to úžasný zážitok, až na to, že loď bola značne zastaralá a má dosť nedostakov, čo sa týka pohodlia pasažierov a tým aj kvality plavby. Ale raz sa to dá absolvovať. Choďte, skúste. Čas bol však neľútostný a tak sme si rýchlo v autobuse poliali a zahryzli na posilnenie a hurá. Už sme pod slovanským hradiskom Devín. Slnko pečie, doteraz len tak opatrne kukučkalo spoza oblakov. Ale volali dejiny...nedočkavo kráčame do kopca, v pokladni kupujeme vstupenky a pýtame si sprievodcu. A tu bác...naše predstavy o krásnej prehliadke sa začali rozplývať. Aj napriek vopred telefonicky odkomunikovanej a takto potvrdenej možnosti dostať sprievodcu na mieste, nám pani v pokladni povedala...“je víkend, sprievodcov je málo a už je 16.00 hod., mali ste si sprievodcu dohodnúť vopred.“ Slovo proti slovu. No toto sme si teda vypočuli uprostred letnej turistickej sezóny. Milí čitatelia, urobte si sami mienku, ako sa môžu v takejto situácii cítiť na takom úžasnom mieste ako je hrad Devín, zahraniční hostia. Naše sklamanie si všimol pán pri vstupe a poradil nám, aby sme si skúsili sprievodcu sami „nájsť“ priamo na hradisku. Tak sme ten kopec ku hradisku posilnení nádejou rýchlo zdolali, že sme ani tú horúčavu necítili. A ako sa u nás hovorí – odvážnemu šťastie praje – oslovili sme /pri pamätnej tabuli na Štúra/ s našou prosbou o výklad a sprievod mladého muža s menovkou a čudujte sa, veľmi ochotne sa nám venoval p. Tomandl. Jeho slová sme nasávali ušami, očami, fotili sme sa, pýtali sme sa, poviem vám, boli sme „dobrí“. Poučení výkladom a posilnení na slovanskom povedomí sme hrdo kráčali po historických kamenných chodníkoch, schodíkoch, až na hornú novootvorenú terasu. Fascinujúci výhľad na sútok riek Moravy a Dunaja, i na vežičku Mníšku ako stráži vody oboch riek, i na novodobý Pamätník Slobody, všetko je odtiaľto pekne vidieť. Pod nami palác Garayovcov, palác jedných z mnohých majiteľov hradu. Ej vedeli tí páni z Gary, čo treba budovať na hrade Devín, veľké bohatstvo nám zanechali. Človek sa tu pozerá do diaľok, predstavuje si minulosť a premýšľa o budúcnosti. Čo zostane po nás? V jednej piesni sa spieva „Slovensko moje, otčina moja, krásna si ako raj, ako raj...“. Akú ju zanecháme pre budúce generácie? Milí moji. Zažili sme akčný, plnohodnotný deň. Od rána od 05.00 hod. do 19.15 hod. večer, keď sme si sadali do autobusu na cestu domov. Zažili sme úžasné chvíle vzájomnosti, radosti, kultivovanosti, ale máme žiaľ aj skúsenosť s komunikáciou s ľuďmi, ktorí si nevážia turistu, ale asi ani tú skutočnosť, že majú prácu. Aj toto je kúsok „nášho krásneho Slovenska“. My, seniori z Kalinova sme sa šťastne vrátili domov, ďakujeme nášmu Obecnému úradu v Kalinove za finančnú podporu, vďaka ktorej sme mohli všetko toto zažiť.
                                                                                
                                                                                                                                                                      Ľ.B.





Počasie:

Kurzový lístok